Svätý Tomáš a Princov ostrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Demokratická republika Svätého Tomáša a Princovho ostrova
Vlajka Svätého Tomáša a Princovho ostrova Štátny znak Svätého Tomáša a Princovho ostrova
Vlajka Znak
Národné motto:
Unidade - Disciplina - Trabalho
(Jednota - Disciplína - Práca)
Štátna hymna:
Independência total
(Úplná nezávislosť)
Miestny názov  
 • dlhý República Democrática de São Tomé e Príncipe
 • krátky São Tomé e Príncipe
Hlavné mesto Svätý Tomáš
0°20′ s.š. 6°44′ v.d.
Najväčšie mesto Svätý Tomáš
Úradné jazyky portugalčina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
poloprezidentská republika
Carlos Vila Nova
Patrice Trovoada
Vznik 12. júl 1975
Susedia žiadni (ostrovný štát)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 001 km² (170.)  
zanedbateľná km² (zanedbateľné %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2022)
 • sčítanie (2012)

 • hustota (2022)
 
223 107 (186.)
178 739

200/km² (69.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2017
355 mil. $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|]].)
1 668 $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|]].)
Index ľudského rozvoja (2021) 0,618 (138.) – stredný
Mena dobra (STD)
Časové pásmo
 • Letný čas
GMT (UTC+0)
bez zmeny (UTC+0)
Medzinárodný kód STP / ST
Medzinárodná poznávacia značka STP
Internetová doména .st
Smerové telefónne číslo +239

Súradnice: 0°19′00″S 6°36′00″V / 0,316667°S 6,6°V / 0.316667; 6.6

Svätý Tomáš a Princov ostrov (portugalsky: São Tomé e Príncipe) oficiálne Demokratická republika Svätého Tomáša a Princovho ostrova (portugalsky: República Democrática de São Tomé e Príncipe), je portugalsky hovoriaci ostrovný štát v Guinejskom zálive pri západnom rovníkovom pobreží strednej Afriky.

Pozostáva z dvoch súostroví okolo dvoch hlavných ostrovov Svätého Tomáša a Princovho ostrova, vzdialených od seba približne 150 km a približne 250 a 225 km od severozápadného pobrežia Gabonu. S počtom obyvateľov 201 800 (oficiálny odhad z roku 2018)[1] je po Seychelách druhým najmenším a druhým najmenej zaľudneným africkým suverénnym štátom.

Ostrovy boli neobývané až do ich objavenia v roku 1470 portugalskými prieskumníkmi Joãom de Santarém a Pedrom Escobar. Postupne kolonizované a osídľované v priebehu 16. storočia slúžili oba ostrovy ako dôležité obchodné centrum atlantického obchodu s otrokmi. Bohatá vulkanická pôda a blízkosť rovníka spôsobili, že bol ideálnym miestom na pestovanie cukru, po ktorom neskôr nasledovali trhové plodiny ako káva a kakao; lukratívna plantážna ekonomika bola silne závislá od afrických otrokov. Cykly sociálnych nepokojov a ekonomickej nestability počas 19. a 20. storočia vyvrcholili v roku 1975 mierovou nezávislosťou. Odvtedy zostal jednou z najstabilnejších a najdemokratickejších krajín Afriky. Svätý Tomáš a Princov ostrov je rozvíjajúca sa ekonomika so stredným indexom ľudského rozvoja.

Obyvatelia sú prevažne afrického a mestiçského pôvodu, pričom väčšina vyznáva katolicizmus. Dedičstvo portugalskej nadvlády je viditeľné aj v kultúre, zvykoch a hudbe krajiny, ktoré spájajú európske a africké vplyvy. Svätý Tomáš a Princov ostrov je zakladajúcim členským štátom Spoločenstva krajín s portugalským jazykom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Geologická história[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy, ktoré tvoria Svätý Tomáš a Princov ostrov, vznikli približne pred 30 miliónmi rokov v dôsledku sopečnej činnosti v hĺbke vody pozdĺž Kamerunskej línie. V priebehu času interakcie s morskou vodou a obdobiami erupcií vytvorili na ostrovoch širokú škálu rôznych vyvrelých a sopečných hornín so zložitými súbormi minerálov.

Príchod Európanov[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy Svätý Tomáš a Princov ostrov boli neobývané, dokým tam niekedy okolo roku 1470 neprišli Portugalci. Prvými Európanmi, ktorí vystúpili na breh, boli João de Santarém a Pêro Escobar. Portugalskí moreplavci preskúmali ostrovy a rozhodli sa, že by to boli dobré miesta pre základne na obchodovanie s pevninou.

Dátumy príchodu Európanov sa niekedy uvádzajú na 21. december (Deň sv. Tomáša) 1471 pre Svätý Tomáš; a 17. januára (deň sv. Antona) 1472 pre Princov ostrov, hoci iné zdroje uvádzajú iné roky okolo toho obdobia. Príncipe [Princov ostrov] sa pôvodne nazýval Santo Antão ("Svätý Anton"), v roku 1502 sa zmenil na Ilha do Príncipe ("Princov ostrov") v odkaze na portugalského princa, ktorému sa platilo clo z cukrovej úrody na ostrove.

Prvú úspešné osídlenie na ostrove Svätý Tomáš založil v roku 1493 Álvaro Caminha, ktorý získal pôdu ako grant od koruny. Princov ostrov bol osídlený v roku 1500 podľa podobného usporiadania. Prilákanie osadníkov sa však ukázalo ako zložité a väčšina prvých obyvateľov boli „nežiaduce obyvateľstvo“ poslané z Portugalska, väčšinou sefardskí Židia. 2000 židovských detí vo veku osem rokov a menej bolo odvezených z Pyrenejského polostrova na prácu na cukrových plantážach. Títo osadníci časom našli vulkanickú pôdu regiónu vhodnú na poľnohospodárstvo, najmä pestovanie cukru.

Portugalský Svätý Tomáš a Princov ostrov[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1515 sa Svätý Tomáš a Princov ostrov stali ,,skladmi" otrokov pre pobrežný obchod s otrokmi so sídlom v Elmine.

Pestovanie cukru bol proces náročný na prácu a Portugalci začali zotročovať veľké množstvo Afričanov z kontinentu. V počiatočných fázach mal majetok na ostrovoch malú hodnotu, farmárstvo bolo určené na miestnu spotrebu, zatiaľ čo hospodárstvo sa spoliehalo hlavne na tranzit otrokov, hoci už veľa potravín sa dovážalo. Keď v roku 1504 zomrel miestny vlastník pôdy Álvaro Borges, jeho vyčistená pôda a domestikované zvieratá sa predávali len za 13 000 réis, čo je približne cena troch otrokov. Podľa Valentima Fernandesa mal Svätý Tomáš okolo roku 1506 viac polí s cukrovou trstinou ako Madeira, „z ktorej už vyrábaju melasu“, avšak na ostrove chýbali zariadenia na priemyselnú výrobu cukru.

Hospodársky rozvoj v 16. storočí[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý Tomáš by sa stal ekonomicky zaujímavým až po zavedení cukrovaru poháňaného vodou v roku 1515, čo čoskoro viedlo k masovému pestovaniu cukru. Cukrové plantáže boli organizované s otrockou prácou a do polovice 16. storočia portugalskí osadníci zmenili ostrovy na popredného vývozcu cukru v Afrike.

Otroci na Svätom Tomášovi boli kúpení z Pobrežia otrokov v západnej Afrike, delty Nigeru, ostrova Fernando Po a neskôr z Konga a Angoly. V 16. storočí boli zotročení dovážaní a vyvážaní do Portugalska, Elminy, Kongského kráľovstva, Angoly a španielskej Ameriky. V roku 1510 údajne Portugalsko doviezlo 10 000 až 12 000 otrokov. V roku 1516 Svätý Tomáš prijal 4 072 otrokov za účelom reexportu. V rokoch 1519 až 1540 bol ostrov centrom obchodu s otrokmi medzi Elminou a deltou Nigeru. Počas začiatku až polovice 16. storočia Svätý Tomáš prerušovane obchodoval s otrokmi s Angolou a Kongským kráľovstvom. V roku 1525 začal Svätý Tomáš obchodovať s otrokmi do španielskej Ameriky, najmä do Karibiku a Brazílie. V rokoch 1532 až 1536 poslal Svätý Tomáš na Antily ročne v priemere 342 otrokov. Pred rokom 1580 ostrov predstavoval 75% brazílskeho dovozu, najmä otrokov. Obchod s otrokmi zostal základným kameňom hospodárstva Svätého Tomáša až do roku 1600.

Dynamika moci Svätého Tomáša v 16. storočí bola prekvapivo rôznorodá s účasťou slobodných mulatov a čiernych občanov na vládnutí. Dobrovoľní kolonisti sa Svätému Tomášovi vyhýbali pre jeho vysokú chorobnosť a nedostatok potravín, preto portugalská koruna deportovala odsúdencov na ostrov a podporovala medzirasové vzťahy, aby zabezpečila kolóniu. Po roku 1520 kráľovská listina umožňovala slobodným mulatom, ktorí vlastnili majetok, aby zastávali verejné funkcie. Nasledoval dekrét z roku 1546, ktorým sa ustanovila občianska rovnosť medzi týmito kvalifikovanými mulatmi a bielymi osadníkmi, čo umožnilo slobodným mulatom a čiernym občanom možnosti mobility smerom nahor a účasť na miestnej politike a podnikaní. Sociálne rozpory viedli k častým sporom v mestských radách kolónie a s guvernérom a biskupom s neustálou politickou nestabilitou.

Spočiatku bolo otroctvo na Svätom Tomášovi menej prísne. V polovici 16. storočia anonymný portugalský lodivod poznamenal, že otroci boli zamestnaní ako páry, vybudovali si vlastné ubytovanie a raz týždenne autonómne pracovali na pestovaní vlastných zásob potravín. Tento uvoľnenejší otrokársky systém však po zavedení plantáží dlho nevydržal. Otroci často utekali do nehostinných horských lesov vnútrozemia ostrova. V rokoch 1514 až 1527 päť percent otrokov dovezených na Svätý Tomáš utieklo, často hladovalo, hoci v rokoch 1531 – 1535 došlo k veľkému nedostatku potravín dokonca aj na plantážach.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pico Cão Grande

Dva ostrovy, ktoré tvoria územie, ktoré sa nazýva Svätý Tomáš a Princov ostrov, vznikli pred 30 miliónmi rokov počas obdobia oligocénu v dôsledku sopečnej činnosti pod hlbokou vodou pozdĺž Kamerunskej línie. Sopečné pôdy čadičov a fonolitov, datované do 3 miliónov rokov, sa od koloniálnych čias využívali na pestovanie plantáží.

Ostrovy Svätý Tomáš a Princov ostrov, ktoré sa nachádzajú v rovníkovom Atlantiku a Guinejskom zálive asi 300 a 250 km od severozápadného pobrežia Gabonu, predstavujú druhú najmenšiu krajinu Afriky. Obe sú súčasťou sopečnej horskej Kamerunskej línie, ktorá zahŕňa aj ostrovy Annobón na juhozápade, Bioko na severovýchode (oba sú súčasťou Rovníkovej Guiney) a sopku Kamerun na pobreží Guinejského zálivu. Svätý Tomáš je 50 km dlhý a 30 km široký a je hornatejší ako Princov ostrov. Najvyšší vrchol dosahuje 2 024 m – Pico de São Tomé. Princov ostrov je približne 30 km dlhý a 6 km široký. Najvyšší vrchol dosahuje 948 m – Pico do Príncipe. Obidva ostrovy pretínajú rýchle prúdy smerujúce z hôr cez bujný les a ornú pôdu k moru. Rovník leží bezprostredne južne od ostrova Svätý Tomáš a prechádza cez ostrovček Ilhéu das Rolas.

Pico Cão Grande (Štít veľkého psa) je medzník sopečného vrchu na súradniciach 0°7′0″S 6°34′00″V na juhu Svätého Tomáša. Týči sa cez 300 m nad okolitým terénom a jeho vrchol dosahuje 663 m.n.m.

Vodopád na ostrove Svätý Tomáš

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie Svätého Tomáša a Princovho ostrova je v podstate podmienené jeho geografickou polohou, ktorá podlieha sezónnemu prekladu nízkych rovníkových tlakov, monzúnovým vetrom z juhu, teplému Guinejskému prúdu a reliéfu.

Na úrovni mora je podnebie tropické – horúce a vlhké s priemernými ročnými teplotami okolo 26 °C a malými dennými výkyvmi. Teplota zriedka vystúpi nad 32 °C. Vo vyšších nadmorských výškach je priemerná ročná teplota 20 °C a noci sú vo všeobecnosti chladné. Ročné zrážky sa pohybujú od 7 000 mm v horských oblačných lesoch do 800 mm v severných nížinách. Obdobie dažďov je od októbra do mája.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. World Population Prospects - Population Division - United Nations [online]. population.un.org, [cit. 2023-06-26]. Dostupné online.