Stratil som tepláky a dostal sa na zberný dvor. A tam začali vznikať nové knihy, hovorí Braňo Jobus

BRATISLAVA 16. septembra - „Každý, kto niekedy žil v malej dedine či meste vie, že tu sa ľudia problémami s odpadom až tak veľmi nezaoberajú, aj keď sa to už lepší. Ja sám som nebol iný.  Jedného dňa som sa však u nás vo Vrbovom ocitol na zbernom dvore. Bola to náhoda. Moja manželka, ktorej som splnil sen, že bude rozprávková bytosť v mojich knihách, a vystupuje v titule Plajko, sa rozhodla, že splní sen aj mne. Chcel som, nech mi uprace domček. Medzi veci, ktoré som vyhadzoval, sa však omylom dostali aj moje legendárne tepláky. Keď som to zistil, utekal som na zberný dvor a začal sa tam prehrabávať,“ opisuje svoj vstup do problematiky triedenia odpadov známy autor a pesničkár Braňo Jobus. 

Už triedi aj on

„Keď som sa na tom zbernom dvore pozeral okolo seba, zapáčilo sa mi tam. Neskôr sme tam niečo nakrúcali a ja som už vtedy vedel, že moja ďalšia kniha sa bude volať Zberný dvor,“ hovorí o príbehu, ktorý začal písať pred viac ako dvomi rokmi nezávisle na tom, že sa z témy odpadu a ochrany životného prostredia stala odvtedy ešte pálčivejšia téma. Aj preto sa pri jej písaním spojil s organizáciou zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Ako priznáva, aj keď s pánom bratom (hudobník Andrej Jobus, pozn. red.) hrajú v skupine Vrbovskí víťazi na nástrojoch, ktoré sú vyrobené z vyhodených a nepotrebných vecí, sám sa o odpad v minulosti nezaujímal. Celým procesom písania príbehu a zaujímaním sa o to, čo sa naozaj deje s odpadkami na zbernom dvore a kam potom putujú, to v ňom však silnelo. „Predtým som odpad neseparoval, ale dnes dávam plasty bokom, sklo vyvážam kam treba. Chovám sa lepšie.“

Ešte kým začal písať, prekonzultoval svoje zápisky s NATUR-PACKom, chcel, aby to nebola len rozprávka, ale pod tým všetkým bola naozaj realita. Toho, ako sa odpadky dostanú na zberný dvor. Ako v knihe píše, pre mnohých z nás sa problém so smeťami skončí vo chvíli, keď ich vyhodíme. No tam to celé začína. A či je to prázdna plechovka či konzerva, pohár od kompótu, rolka z toaletného papiera, neminutý rúž, vysávač, alobal či pokazená zelenina a ovocie, všetok odpad má svoje miesto. No keď sa dostanú na zberný dvor, majú dve možnosti - vytriedia ich, zrecyklujú a dostanú šancu na nový život, alebo sa stanú „nezaradenými“ a putujú na konečnú zastávku - skládku odpadu. 

Prekvapil ho záujem detí

Aby deťom tému ešte viac priblížili, vytvorili spolu s NATUR-PACKom v minulom roku aj vzdelávací program, s ktorým prešli niekoľko miest, no zastavila ich koronakríza. Zážitkový program prebieha tak, že na pódiu sa strieda Braňo Jobus spievajúci piesne na odpadové témy s ekovýchovnými lektormi, ktorí interaktívne vťahujú deti do témy triedenia a recyklácie odpadov. Deti takto dokážu udržať svoju pozornosť a súčasne sa bavia aj vzdelávajú. Na zážitkovosti vzdelávacích programov si v spoločnosti zakladajú a sú presvedčení, že posolstvá a dôležité vedomosti sa takto deťom dostávajú pod kožu.

„150-krát do roka robím vystúpenia, spievam, hrám, hovorím o knihách. Viem posúdiť, ako reagujú deti, keď som sám, keď som s Vrbovskými víťazmi a s pánom bratom im ukazujeme naše nástroje. Toto však bolo iné. Deti s obrovským záujmom sledovali všetky výklady. Ešte nikdy v živote sa mi nestalo, aby sa postavili v laviciach a tlieskali ako na koncerte AC/DC, bolo to perfektné.“ Na vystúpeniach hrajú na pre nich typických nástrojoch - toalete so splachovačom, ktorý je ústredným zvukom piesne Zberný dvor, ale aj na „gajdách” z vysávačov. Z vysávačov je vystavaná aj jedna z hlavných postáv knihy Zberný dvor, Odpadkový fantóm.

Čakajú ho príbehy zo skládok

A prečo vlastne táto téma? „Tak ako je dôležitá téma lásky, ktorú som spomínal v príbehoch o muflónovi Ancijášovi alebo Láskavých rozprávkach, ale tiež nádeje, viery či splnených snov ako v knihe Plajko, považoval som sa za dôležité, aby sa deti dozvedeli aj o témach, ako je triedenie, zberný dvor, recyklovanie či skládky.“ Jeho generácia sa tým v mladosti až tak nezaoberala, ale vidí, že sa posúvame dopredu. „Keď som ja mal 8 či 9 rokov, vo Vrbovom sme sa hrávali pri našej rieke Holeške. Pamätám si, ako mala každý deň inú farbu, vypúšťali sa tam farby, nikto to vtedy neriešil. Za tých približne 40 rokov sme sa posunuli, tak sa posúvajme dopredu aj teraz, nech sa to lepší, nech na tom ľuďom záleží,“ dodáva.

Náklad knihy Zberný dvor sa, rovnako ako všetky, vypredal, no v tomto prípade dokonca ešte za kratšiu dobu, ako je zvykom. Avšak nielen preto začína v týchto dňoch písať pokračovanie - knihu s názvom Odpadkový fantóm. Jej príbeh sa bude odohrávať na skládke odpadu, kam sa odpad, ktorý nejde na recykláciu, dostane. „V knihe Zberný dvor pomáhal smetiam, aby sa dostali medzi triedený odpad, aby dostali šancu a neostali na kôpke nezaradeného odpadu smerujúcej na skládku. Teraz sa tam on sám zjaví a začne riešiť veci, ktoré sa ešte riešiť dajú,“ hovorí o novinke Braňo Jobus.

Keď sa tam spolu s NATUR-PACKom prvýkrát ocitol, vedel, čo presne sa bude v knižke odohrávať. „Keď som sa tam prešiel, na prvý pohľad som videl mnoho vecí, ktoré by tam nemuseli byť a dali by sa zrecyklovať. Najlepšie je, keby neboli skládky vôbec, ale samozrejme, nesnívam, som realista. No veľká časť by tam naozaj nemusela byť. Videl som tam aj veľa vtákov, ktoré si medzi odpadkami hľadali potravu, takže nová kniha bude aj o nich - o zvieratkách.“

Škoda materiálov, aj nebezpečenstvo

Podobný prvý dojem zo skládky mal aj Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. „Keď zblízka vidíte, čo je na povrchu skládky, je to šok. Máte pocit, že ste na halde odpadkov, ktorá sa nachádza v dotrieďovacej linke, z ktorej sa odpadky po dotriedení posunú recyklátorom na spracovanie. Keď si však človek uvedomí, že skládka je ich definitívny koniec, je to veľmi smutné uvedomenie si, že niečo nefunguje tak, ako by malo.“

A ako je to teda so skládkami u nás? Čo všetko by tam nemuselo byť? „Analýzy skládok odpadov sa systematicky nerobia, no z našich návštev môžeme povedať, že na nich vždy nachádzame obrovské množstvo odpadov, ktoré mali skončiť v triedenom zbere – ako sú PET fľaše, nápojové plechovky, obaly od pracích prostriedkov a kozmetiky, nápojové kartóny, papier, sklo, drevo…,“ potvrdzuje Brinzík. Z časti zloženie skládok kopíruje obsah zmesových kontajnerov, ktoré takmer na celom území Slovenska končia  práve na skládkach odpadov.

„Tam sa k nim však ešte pridajú nerecyklovateľné druhy odpadov pochádzajúce z triedeného zberu. Takže, keď sa pozrieme na výsledky analýz zmesových kontajnerov, ktoré bežne obsahujú 20 – 30 percent dobre recyklovateľných druhov odpadov, na skládkach ich musí byť ešte viac,“ dodáva Brinzík s tým, že každoročný nárast produkcie komunálnych odpadov je badateľný. Kým v roku 2016 to bolo 330 kg na obyvateľa ročne, v minulom roku to bolo už 435 kg na obyvateľa.

Legálnych skládok u nás máme približne sto. Čo je však horšie ako oficiálne skládky sú tie čierne, ktorých je dosiaľ zmapovaných takmer 8-tisíc, reálne ich je však oveľa viac. A nachádzame ich na celom Slovensku.  A rovnako aj na nich sa nachádzajú veľmi dobre recyklovateľné druhy odpadov patriace do triedeného zberu alebo na zberné dvory. „Čo je však horšie, mnohé odpady obsahujú nebezpečné látky (napríklad vyhodená elektronika, nádoby s chemikáliami) a stávajú sa z nich doslova a do písmena časované bomby pre životné prostredie,“ uzatvára Brinzík.

Takže, ako v piesni Zberný dvor spieva Braňo Jobus: „(Odpadkový fantóm) pomáhal vždy pri triedení odpadu, všetkým smetiam staral sa o dobrú náladu. Nachystal na recykláciu všetko, čo sa dalo, na zbernom dvore fungovalo všetko, ako malo...“, trieďte a umožnite recyklovať všetko, čo sa dá, a učte to aj svoje deti.

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou NATUR-PACK.