Hospodárska kríza 21. storočia a nezamestnanosť ako jej najvýznamnejší sociálny dopad na obyvateľov Slovenska Andrejiová Lucia Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove Abstrakt Úvod: Hospodárska kríza sa od augusta roku 2007 stala súčasťou životov obyvateľov po celom svete. Slovo kríza počujeme v každodennom dianí z každej oblasti národného hospodárstva. Jej dopady pociťujeme v rámci celého sveta už niekoľko rokov a podľa odborníkov, ktorí sa venujú tejto problematike, k zmenám tak skoro ani nedôjde. Jadro práce: Pri snahe o analýzu súčasného stavu je potrebné sa zamerať aj na jeho príčiny a nezovšeobecňovať ich na hypotekárnu bublinu na americkom trhu. Na Slovensku sa s týmto fenoménom stretávame v jej prejavoch či dopadoch od roku 2008, kedy postihla tak ako v zahraničí aj u nás každú oblasť národnej ekonomiky. Za jej najvýznamnejší dopad v sociálnej oblasti považujeme radikálne hromadné prepúšťania, straty zamestnania, prehlbovanie chudoby a podstatný prepad miery nezamestnanosti. Záver: Hospodárska kríza nás bude sprevádzať ešte dlho rokov do budúcnosti a jej dopady budú pociťovať ešte generácie po nás. Je potrebné, aby opatrenia, ktoré boli prijaté či už na domácej, európskej alebo svetovej dimenzii, boli efektívne a v čo najväčšej možnej miere sa dostávali z teoretickej úrovne do praxe a tak boli účinné pri riešení minimalizácie, či eliminácie negatívnych dopadov krízy. Kľúčové slová: Hospodárska kríza. Príčiny. Dôsledky. Sociálne dopady. Nezamestnanosť. Abstract Introduction: The economic crisis of August 2007, became part of the lives of people around the world. The word crisis we hear in everyday happenings of each area of the national economy. Its effects are felt throughout the world for several years and according to experts who are dedicated to this subject to changes as soon not happen. Core work: In order to analyze the current situation it is necessary to focus on its causes and nongeneralized their mortgage bubble in the U.S. market. In Slovakia, this phenomenon encountered in its manifestations and impact since 2008, when it hit abroad as well as any area in our national economy. In its most significant impact in the social sphere is considered a radical mass layoffs, job losses, deepening poverty and a substantial fall in unemployment. Conclusion: The economic crisis will accompany us for a long time in future years and its impact will be felt even generations after us. It is essential that measures be taken either on the domestic, European or global dimension and were effective as far as possible to receive the level of theory to practice and to be effective in dealing with minimizing or eliminating negative impacts of the crisis. Key words: Economic crisis. Causes. Consequences. The social impacts. Unemployment. História hospodárskych kríz vo svetovom ponímaní Súčasná hospodárska kríza, ktorej priebeh či dopady sa prejavujú aj v súčasnosti vo všetky odvetviach národných hospodárstiev krajín po celom svete, sa stala akýmsi fenoménom, ktorý sa stal súčasťou každodenných životov ich obyvateľov. Mnoho vedcov sa stotožňuje s názorom, že jej následky budeme pociťovať ešte niekoľko desaťročí. Tento fenomén nie je ničím novodobým, ale s jej prejavmi v rôznych podobách sa stretávame aj v historických faktoch. Najznámejšou krízou vo svetových dejinách bola kríza v 30. rokoch 20. storočia, ktorá mala za následok samotný vznik druhej svetovej vojny a jej začiatok sa datuje na 24. októbra 1929, ktorý sa nazýva aj „Čierny štvrtok“ a bol poznačený krachom na burze v New Yorku, kedy sa majitelia obligácii začali postupne zbavovať cenných papierov, ktoré už stratili na svojej hodnote, čo viedlo ku krachom prvotne malých firiem, či dcérskych spoločností obrovských firiem a následne samotných firiem a továrni. Záchrannú ruku mali podať v prvom rade menšie banky a následne aj centrálna banka, ktorej aktivita však mala kontraproduktívny účinok a viedla k obrovskej nezamestnanosti a chudobe v USA a neskôr aj v krajinách Európy. Táto kríza je v dejinách označovaná aj ako „Veľká depresia“. Jednou z ďalších kríz, ktoré sa zapísali do svetových dejín bola kríza v Japonsku, ktorá trvala od roku 1986 až do roku 1990 a jej podstata bola tiež v nazhromažďovaní úspor obyvateľov, ktoré boli vkladané do bánk a mali zaistiť určitý výnos, ktorý mal byť jednoznačne zabezpečený a nadštandardne výhodný. Aj v tomto období bolo Japonsko prezentované ako jedna z najvyspelejších krajín sveta a predsa sa dostala do situácie, ktorá vyvrcholila až v hospodársku krízu. Táto kríza bola sprevádzaná špekuláciami s nehnuteľnosťami, ktoré bola financované prostredníctvom rôznych bankových pôžičiek a taktiež úrokovými mierami, ktoré boli úplne neštandardné. [1] Ďalšou z kríz v historickom svetovom meraní bola kríza, ktorá sa zrodila v Ázii v roku 1990. Táto bola na rozdiel od japonskej sprevádzaná aj politickým motívom, kedy sa krajiny Ázie snažili o oslabenie ekonomiky Číny, ale za hlavnú príčinu sa v tejto kríze považovali špekulácie s investíciami. Veľkú úlohu v tomto prípade zohralo Thajsko, ktoré bolo hnacím motorom ekonomiky v rámci krajín Juhovýchodnej Ázie. Miestom pre vznik takýchto špekulácii v tomto prípade bol devízový trh, kde dochádzalo k zámene japonských jenov na thajské bahty, čo viedlo k tomu, že veľký dopyt po bahtoch viedol k obrovskému tlaku na rast hodnoty bahtu voči ostatným menám. [2] Thajsko bolo donútené v nasledujúcich rokoch svoju menu devalvovať, čím sa spustila kríza na finančnom trhu, ktorá mala za následok krach takmer všetkých krajín Ázie. V Rusku bola hospodárska kríza dôsledkom zlého politického vedenia, kedy došlo k nezvládnutiu pôsobenia finančného trhu pre zahraničných investorov, ktorí mali záujem v Rusku investovať. Táto kríza sa naplno prejavila v roku 1998, kedy národná mena rubeľ pod vplyvom množstva na seba nadväzujúcich politických chýb, prudko oslabla a následne došlo k devalvácii tejto meny. [3] Vznik, analýza príčin a priebeh novodobej hospodárskej krízy „Finančná kríza je plodom nepoctivosti na strane finančných inštitúcií a nekompetentnosti na strane politikov“ [4] Akúkoľvek hospodársku krízu je potrebné chápať ako akýsi zvrat hospodárskeho cyklu na kulminujúcom maxime hospodárskej činnosti. Tieto hospodárske cykly sú vlastne výkyvy hospodárskej činnosti, ktoré sa opakujú v určitých  pravidelných intervaloch. V ekonómii sa stretávame s dvoma druhmi týchto cyklov. Juglarov cyklus nazývaný aj krátky, ktorý sa opakuje s 10 ročnou periodicitou a jej priebeh je zaznamenaný v štyroch fázach – expanzia, zvrat, depresia a oživenie, kedy sa ekonomika nachádza vo vzostupe, postupne dosahuje svoje maximum, prechádza poklesom hospodárskej aktivity a v poslednej fáze nastupuje oživenie, alebo začiatok nového cyklu. Ďalším druhom cyklu je Kondratevov cyklus, ktorý sa opakuje s 50 ročnou periodicitou a jej priebeh je zaznamenaný v dvoch fázach a to vo fáze A, ktorá je sprevádzaná rastom cien a vzostupom výroby a fázou B, čiže poklesom cien a spomalením hospodárskeho rastu. [5] Za príčiny súčasnej hospodárskej krízy sa vo všeobecnosti považuje trh s nehnuteľnosťami a s ním súvisiace poskytované hypotéky, ktoré boli v USA poskytované aj nesolventným záujemcom za účasti výhodných úrokových mier, ktorí neboli zabezpečení tak, aby tieto hypotéky boli schopní splácať v stanovenom čase. Táto príčina zohrala vo vzniku a priebehu krízy veľkú úlohu, avšak bola iba jej jednou z fáz, ktorou pri hľadaní príčin tejto situácie nemôžeme skončiť. USA boli do vypuknutia krízy stále považované za najsilnejšiu krajinu vo svetovom ponímaní, kedy sa nebrali do úvahy už existujúce fakty o vnútornej nerovnováhe ekonomiky krajiny. Americká ekonomika bola dlhodobo vydávaná za vzor, mala rozvinuté poľnohospodárstvo, sektor služieb bol na vysokej úrovni, avšak USA sú známe taktiež politikou deindustrializácie, kedy začali považovať za nepotrebné zaoberať sa samotnou výrobou, ktorú odsunuli na vedľajšiu koľaj, čím v určitých oblastiach národného hospodárstva prestala byť konkurencieschopná, presunuli výrobu do zahraničia, alebo museli zabezpečiť dovoz potrebných výrobkov, ktoré si doposiaľ dokázali vyrábať aj sami. Najväčším konkurentom USA sa stala Čína. [6] Čo sa týka oblasti poľnohospodárstva USA, tento sektor tvorí najmenšiu časť podielu na národnom hospodárstve krajiny, no aj cez to je však dotovaný dostatočne. Ďalšou oblasťou, ktorá má veľký vplyv na národnú ekonomiku je sektor služieb, ktorý má najväčšie zastúpenie v maloobchodoch a v zamestnávaní obyvateľov v zamestnaniach, ktoré sú slabo finančne ohodnotené a sú základom pre tvorbu tzv. pracujúcej chudoby. Ďalším sektorom, ktorého nesprávne fungovanie sa považuje taktiež za príčinu vzniku súčasnej situácie v USA a vo svete, je finančný sektor USA, ktorého stagnáciu majú za dôsledok: neutíchajúci tlak na dovážanie tovarov, ktoré nie sú schopní produkovať sami zo zahraničia desaťročia trvajúca stagnácia príjmov v nižších a stredných vrstvách, čo viedlo k nedostatočnému príjmu domácnosti a k nemožnosti zabezpečiť si úspory silná príjmová polarizácia, ktorá je meraná Giniho koeficientom a udáva príjmové nerovnosti tlak na dosahovanie rastu či zisku firiem, čo je znakom krátkodobého uvažovania firiem [7] Až v tejto chvíli môžeme začať hovoriť o hypotekárnej politike krajiny, kedy hlavnú úlohu zohráva centrálna banka, ktorej poslaním je v prvom rade zabezpečiť stabilnú menu v tej ktorej krajine, čo sa deje hlavne prostredníctvom regulovania objemu peňazí v podobe peňažných agregátov a až v konečnom rade prostredníctvom ovplyvňovania úrokovej sadzby. [8] Znižovanie úrokových mier, na základe ktorých malo možnosť si zadovážiť nehnuteľnosť podstatne väčšie množstvo záujemcov, ktoré trvalo do roku 2005, malo za dôsledok to, že zrástol dopyt po nehnuteľnostiach, čím dochádzalo k zníženiu ich ceny a následne k poklesu, alebo strate hodnoty cenných papierov, ktoré nemohli byť následne použité pre zabezpečenie si potrebných finančných zdrojov, čo viedlo k postupnému krachu spoločností a bánk, z ktorých prvou bola banka Lehman Brothers. [9] Slovensko pod vplyvom hospodárskej krízy V začiatkoch to vyzeralo tak, že Veľká depresia 21. storočia bude iba internou záležitosťou USA, avšak po čase nastala celosvetová panika kedy centrálne banky iných krajín zistili, že sa stali súčasťou akýchsi špekulácii, prostredníctvom nakúpenia toxických obligácii, ktoré v podstate nemali žiadnu cenu, čo viedlo k postupnému krachu bánk v celosvetovom meraní, následnému krachu spoločností, fabrík a firiem, ktoré neboli úspešné v získavaní pôžičiek, čo malo za následok ich následný krach, prepúšťanie zamestnancov, prudké zvyšovanie nezamestnanosti a prehlbovanie chudoby v krajinách aj za hranicami USA. Pojem chudoba ani v súčasnej dobe nie je jednoznačne definovaná, no je niekoľko definícii, ktoré sú medzinárodne uznávané. Jednou z nich je definícia Organizácie spojených národov, ktorá v roku 1995 definovala pojem „chudoba“ ako taký stav, kedy človek trpí hladom alebo podvýživou, absentuje u neho možnosť prístupu k pitnej vode, či hygienickým zariadeniam a taktiež k zdravotnej starostlivosti, stav kedy človek má obmedzený alebo žiadny prístup ku vzdelaniu a informáciám. Býva v neadekvátnych podmienkach, v nezdravom životnom prostredí a v rámci sociálnej skupiny, ktorej sa nachádza, prudko rastie úmrtnosť. Ďalšou z organizácii je Medzinárodná organizácia práce – ILO, ktorá pojem chudoba poníma ako vylúčenie jednotlivca zo spoločnosti, ktorá pojednáva taktiež o rozdieloch medzi chudobou žien a mužov, na základe rozdielnych príjmov žien a mužov v zamestnaní, slabá, alebo žiadna účasť žien v spoločenských aktivitách a taktiež kariérna stagnácia žien v produktívnom veku v dôsledku materstva. V tejto chvíli už bolo jednoznačné, že táto kríza nebude len akousi „chrípkou“, ale že bude mať podstatne dlhšie trvanie a jej eliminácia nenastane len tak sama od seba, ale je potrebné prijať určité opatrenia, či už v národnom či medzinárodnom meraní. Nezamestnanosť ako najvýznamnejší dôsledok krízy na Slovensku Aj keď datovanie vzniku krízy je udávané už do roku 2007 na Slovensku sme jej prejavy mohli pozorovať až v druhom polroku 2008, kedy po dlhodobom raste národného hospodárstva nastupuje stagnácia, ktorá bola dôsledkom poklesu záujmu o nákup tovarov, či služieb, čo malo za následok to, že došlo k obrovskému prevýšeniu ponuky nad dopytom na Slovenskom trhu. Obyvatelia, pod vplyvom a tlakom informácii zo zahraničia, svoju činnosť nasmerovali skôr na zabezpečovanie si úspor, ako do investovania finančných prostriedkov pre uspokojovanie si nadštandardných potrieb. Táto situácia mala za následok krach firiem, podnikov a organizácii, ktorá viedla k hromadným prepúšťaniam, čím sa radikálne začala prehlbovať miera nezamestnanosti na Slovensku, a tento jav sa považuje za najzávažnejší dopad hospodárskej krízy 21. storočia. Do roku 2008 Slovensko vykazovalo vysokú zamestnanosť v sektore priemyslu, a však v roku 2008 nastal výrazný pokles, kedy medziročne došlo k zníženiu o 15 % v priemysle a 16 % celkovo vo výrobe, štatistiky však ukazujú, že najvýraznejší pokles nezamestnanosti bol zaznamenaný v 1. štvrťroku 2009. [10] To všetko bol práve dôsledok odlivu investorov, ktorý boli v začiatkoch investovania motivovaní poskytovanými grantmi, daňovými úľavami a lacnou pracovnou silou. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky sa ukazovatele vývoja nezamestnanosti od roku 2008 neustále prehlbujú. Vývoj nezamestnanosti na Slovensku je zobrazená v nasledujúcom grafickom vyjadrení. Obrázok 1 Graf vývoja ukazovateľa Nezamestnanosť na Slovensku od roku 2005 do roku 2011 v percentách (Zdroj:http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2011/ Z grafického prevedenia je jednoznačné, že od prepuknutia hospodárskej krízy mala nezamestnanosť na Slovensku stúpajúcu tendenciu a na konci roka 2011 predstavovala hodnotu 13,4 %. Naša krajina aj v rámci Európskej únie neustále obsadzuje spodné miesta v rebríčku zamestnávania svojich obyvateľov. Vyššie miery nezamestnanosti boli vykázané v roku 2011 v Španielsku 21%, v Litve 16,3 % a v Lotyšsku 16,2 %. V súčasnom období je hospodárska kríza a jej dôsledky stále v rozkvete, kedy sme každým dňom svedkami existenčných problémov vyspelých krajín v rámci Európskej únie. Nezamestnanosť ako taká nemá však len ekonomické dôsledky, ale taktiež aj sociálne, psychické a zdravotné, nakoľko nezamestnaný jedinec pri strate zamestnania začína seba samého vnímať úplne opačne ako to bolo, kým bol zamestnaným. Prestáva veriť vo svoje vlastné schopnosti, o to horšie je to, keď práca bola pre samotného nezamestnaného jediným zdrojom pre uspokojovanie základných potrieb. Túto životnú udalosť začína pociťovať ako traumu. Dopady vzniku nezamestnanosti na jedinca sa rôznia v tom, či ide o nezamestnanosť krátkodobú, strednodobú, alebo o nezamestnanosť dlhodobú. V závislosti od dĺžky trvania má nezamestnanosť svoje špecifické delenie a to: Krátkodobá nezamestnanosť – do 3 mesiacov, maximálne do 6 mesiacov, Strednodobá nezamestnanosť – od 6 mesiacov do 12 mesiacov, Dlhodobá nezamestnanosť – od 12 mesiacov do 24 mesiacov, Veľmi dlhodobá nezamestnanosť – viac ako 24 mesiacov. Pri krátkodobej a strednodobej nezamestnanosti sa nepreukazujú ťažké dopady, dochádza k poklesu prísunu finančných prostriedkov, ale nezanecháva na jedincovi psychologické dôsledky. Pri nezamestnanosti dlhodobej je riziko, že jedinec stagnuje v hľadaní si zamestnanca, rezignuje na vidinu lepšej budúcnosti a prestáva veriť svojím vlastným schopnostiam, prostredníctvom ktorých by zmenil situáciu, v ktorej sa momentálne nachádza. Nezamestnanosť má taktiež negatívny dopad na fungovanie rodiny, kedy sa mnohokrát stretávame s tým, že nezamestnaný jedinec v rodine podľahne rôznym závislostiam, či už od alkoholu, drog, alebo výherných automatov, čo vedie k vzniku patologických javov. Nezamestnanosť v rodine nespôsobuje iba finančný nedostatok, ale taktiež zmeny v štruktúre, či organizácii samotnej rodiny, kedy dochádza k narušeniu zvyklostí a tradícii a samotný nezamestnaný jedinec sa považuje sám pre rodinu nepotrebný. Nezamestnanosť má taktiež dopady na zdravie jedinca, kedy sa začínajú v mnohých prípadoch prejavovať psychické problémy z vnímania situácie ako bezvýchodiskovej, častý je taktiež výskyt kardiovaskulárnych ochorení, diabetes mellitus, poruchy s prijímaním potravy a iné. HARRISONOVA KRIVKA šok Þ optimizmus Þ pesimizmus Þ fatalizmus Obrázok 2 Harrisonova krivka (Zdroj: http: //www.educta.sk/ documents/ Krok_za_krokom_k_ pracovnemu_uplatneniu%20.pdf) Vedci, ktorí sa venujú problematike nezamestnanosti a jej dopadov na osobnosť jedinca sa zhodli na tom, že proces straty nezamestnanosti prechádza viacerými fázami, ktoré sú zobrazené vyššie v používanej Harrisonovej krivke, ktorá jednotlivé fázy rozdeľuje nasledovne. fáza – Šok – počiatočná, kedy sa jedinec bráni prijať fakt, že zamestnanie stratil, fáza – Optimizmus – nastupuje činnosť už nezamestnaného, ktorý sa aktívne snaží o získanie novej práce, fáza – Pesimizmus – ustupuje aktivita nezamestnaného, kedy sa dostavuje beznádej a pocit neschopnosti, fáza – Fatalizmus – prejavuje sa rezignáciou, kedy sa nezamestnaný prispôsobuje situácii, v ktorej sa vyskytol a nevyvíja aktivitu pre zmenu. Psychológovia z danej problematiky upozorňujú na fakt, že v takejto situácii je veľmi potrebná podpora, či už rodiny alebo širšieho okolia, aby sa nezamestnaný jedinec neprispôsobil situácii, ktorá u neho vznikla a nezačal pochybovať o vlastných schopnostiach, pretože v tomto ťažkom životnom období sa jedinec dostáva do prostredia, v ktorom začína byť dezorientovaný a bez podpory ostatných je veľká pravdepodobnosť, že upadne do stavu beznádeje, kedy sa začína prispôsobovať situácii, ktorá u neho nastala a svoje sklamanie si „lieči“ činnosťami, ktoré vo veľa prípadoch vedú ku vzniku sociálno patologických javov. Záver Súčasná situácia vo svetovom meradle je jednou z najťažších skúšok pre ktorúkoľvek krajinu, ktorá bola hospodárskou krízou zasiahnutá a je nútená riešiť jej dôsledky, aby zabezpečila hospodársky rast svojej krajiny a zabezpečila svojich obyvateľov do budúcnosti. Od jej prepuknutia bolo prijatých množstvo opatrení, ktoré majú byť prínosom. V prvom rade to boli rôzne záchranné protikrízové balíčky na národnej úrovni tej ktorej krajiny. Na Slovensku jedným z prvých prijatých opatrení bolo zavedenie šrotovného, ktoré malo viesť k podpore automobilového priemyslu, ďalším z množstva bola podpora zahraničných investorov u nás v podobe daňových úľav, ako to bolo aj v prípade KIA Motors, ale taktiež významnú úlohu zohrali vládne príspevky na podporu zamestnanosti v prípade vytvárania nových pracovných miest. Najaktuálnejším opatrením v rámci Slovenskej republiky je Implementačná správa, ktorá bola vydaná v roku 2009 a zahŕňa v sebe Národný program reforiem, ktorý je súborom 21 opatrení, ktoré majú viesť k minimalizácii dopadov hospodárskej krízy a k naštartovaniu rastu národnej ekonomiky. Na európskej úrovni bol prijatý 17. júna 2010 plán na zabezpečenie hospodárskej stability, ktorú poznáme aj pod názvom Európa 2020, v ktorom sa Európska rada uzniesla na štyroch hlavných bodoch tohto plánu a to: na podpore zamestnanosti v jednotlivých krajinách, podpore sociálneho zabezpečenie obyvateľstva, zlepšení podmienok pre inovácie, podpore výskumu a vývoja a zvyšovania úrovne vzdelanosti. [11] V súčasnej situácii nám ostáva veriť, že spolupráca jednotlivých politík štátov v rámci celého sveta, Európy, či samotného Slovenska spolu so súkromnými inštitúciami, či jednotlivými odborníkmi, dosiahne efektívnu implementáciu týchto opatrení do praxe, čo bude mať za následok opätovný rast ekonomík všetkých krajín a odbúravanie nového fenoménu, ktorý sa dostáva stále viac do povedomia a to je jav chudoby v celosvetovom meraní. Literatúra: [1] KRUGMANN, P.: Návrat ekonomické krize. Jihlava: Vyšehrad spol. s r.o., 2009. 176 s. ISBN 978-80-7021-984-3, s. 54 [2] KRUGMANN, P.: Návrat ekonomické krize. Jihlava: Vyšehrad spol. s r.o., 2009. 176 s. ISBN 978-80-7021-984-3, s.72 - 78 [3] MARCINČIN, A., BEBLAVÝ, M.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 –1999. Bratislava: Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu, 2000. 373 s. ISBN 978-80-968147-1-8, s. 137 [4] STIGLITZ, J.: The fruit of hypocrisy in: Klvačová a kol. Svetová ekonomická krize, Professional publishing, 2010, 101 s., ISBN 9788074310126, s. 9 [5] BUGRI, Š., PRIBIŠOVÁ, E., ŽÁK, S., PAULOVIČOVÁ, M.: Dopad hospodárskej ríyz na nezaměstnanost v SLovenskej republike, Spolupráca pomáhajúcich profesií – Determinant kvality života populácie, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Prešov 2012, str. 550, ISBN: 978-80-89464-10-4 [6] ŠVIHLÍKOVÁ, I.: Globalizace a krize-souvislosti a scenáře, 2010, Vyd. Grimmus, 296 s., ISBN 978-80-87461-01-3, s. 47 [7] ŠVIHLÍKOVÁ, I.: Globalizace a krize-souvislosti a scenáře, 2010, Vyd. Grimmus, 296 s., ISBN 978-80-87461-01-3, s. 48 - 49 [8] BARÁNIK, M., HABÁNIK, J.: Základy makroekonómie. Bratislava: IRIS, 2002. 237 s. ISBN 80-89018-45-9, s. 82 [9] DEMJAN, V.: Menová politika centrálnych bánk počas finančnej krízy. In: VALACH, E. a kol.: Hospodárska politika a právo v období hospodárskej krízy. Banská Bystrica: Vysoká škola Banská Bystrica, 2010, ISBN 978-80-970422-0-2, s. 72 - 79 [10] BARÁNIK, M., HABÁNIK, J.: Základy makroekonómie. Bratislava: IRIS, 2002. 237 s. ISBN 80-89018-45-9.) s. 110 -111 [11] RADA EURÓPSKEJ ÚNIE: Sprievodná poznámka. Európska rada 17.júna 2010. Závery. [on-line]. [cit. 11-06-2012]. Dostupné na internete. Kontakt na autora: Lucia Andrejiová, Ing. Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove Dilongova 13, 080 01 Prešov e-mail: landrejiova@gmail.com